Návrh je súčasťou balíka opatrení, o ktorých rokuje vláda kancelára
Olafa Scholza a ktoré by podľa zdrojov odrezali Čínu od tovarov a
služieb potrebných na výrobu pokročilých polovodičov.
Bol by to ďalší krok Nemecka v rámci prehodnocovania vzťahov s Čínou.
Scholz zaujal k Pekingu tvrdší prístup a snaží sa nájsť rovnováhu medzi
podporou masívnych ekonomických záujmov Nemecka v Číne a národnou
bezpečnosťou a obavami o ľudské práva.
Vzťahy medzi Európou a Čínou sú naštrbené, najmä po tom, ako čínsky
prezident Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin deklarovali
priateľstvo "bez limitov" len niekoľko týždňov predtým, ako Moskva napadla Ukrajinu.
Koaličná vláda kancelára Scholza zároveň presadzuje spravodlivejší
prístup na trh svojho najväčšieho obchodného partnera a tiež sa čoraz
viac obáva Pekingu ako strategického rivala.
Merck KGaA a BASF, dvaja nemeckí výrobcovia chemikálií, ktorých by sa
obmedzenie vývozu mohlo dotknúť, sa k správe odmietli vyjadriť.
Najrýchlejším a najpraktickejším spôsobom, ako zaviesť kontroly vývozu,
by bolo zaradiť príslušný tovar a služby na nemecký zoznam položiek s
dvojakým použitím, uviedol jeden zo zdrojov.
Ak by Nemecko pristúpilo k obmedzeniam, nasledovalo by príklad
partnerských krajín, ktoré podnikli tiež kroky, aby odrezali Čínu od
určitých dodávok na výrobu mikročipov, zvlášť na vojenské účely.
Vláda v Holandsku, kde sídlia výrobcovia polovodičových zariadení ASM
International a ASML Holding, minulý mesiac predstavila plány na
obmedzenie vývozu polovodičovej technológie na ochranu národnej
bezpečnosti. Pripojila sa tak k USA, ktoré sa snažia obmedziť vývoz
čipov do Číny.
Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck v marci naznačil, že Berlín
by mohol zaviesť vývozné obmedzenia pri exporte technológií do Číny.
"Kontrola vývozu s ohľadom na technológie sa musí neustále preverovať,
neustále rozširovať a neustále aktualizovať," povedal vtedy hovorca
vlády.
Scholzova vláda pracuje na strategickom dokumente o Číne, ktorý bude
zverejnený koncom tohto roka. Nemecko a Európska únia ako celok
presadzujú zvýšenie produkcie čipov na domácej pôde s ponukou dotácií.
Taiwanský výrobca čipov TSMC, najväčší na svete, rokuje o otvorení
svojho prvého európskeho závodu v Nemecku, zatiaľ čo americký výrobca
čipov Intel minulý rok oznámil, že si vybral nemecké mesto Magdeburg ako
miesto pre nový obrovský komplex na výrobu čipov za 17 miliárd eur.